oneskorený post z 24.4

taakže...včera som bol lenivý(dneska som síce stále lenivý) ale musím sa pochváliť :P

kúpil som si batoh.

na notebook...aj...

bol som si kuknúť na úplnom konci Bratislavy,
(z môjho pohľadu. dobre viem že pokračuje ďalej, táto naša dedinka s rozprestiera doširoka-doďaleka, ale toto bola koncová zastávka električky - č.2 ak by niekto chcel presne vedieť kde som bol ;))
aby som našiel adepta čo by spĺňal hlavné dve(tri) požiadavky:

1.musí tam vliezť notebook.
Lilith sa tá jej stará taška už vôbec nehodí..
(a mne sa ani nepáči. nikdy sa mi vlastne nepáčila, ale bola free ;))


2. nemenej podstatná-musí tam vliezť všetko čo budem eventuálne niekedy ten deň potrebovať
(a niekedy aj to čo nebudem potrebovať, ale z nejakého zvláštneho dôvodu to tam chcem mať)

3.ešte by mal trochu vyzerať
(najlepšie čierny, toleruje sa aj červená v kombinácii s čiernou)

no a ako to dopadlo?

zo všetkých tašiek,vreciek, báglov a ruksakov som si vybral tohto miláčika:



Ja viem čo si hovoríte:

veď ani zďaleka nie ječierne, či čiernočervená


áno, je to tak..

po dlhej (že K. ;)) úvahe som prišiel na to,
že je lepší batoh čo spĺňa aspoň prvé dve požiadavky,
ako batohy čo nespĺňajú ani jeden..

a hlavne...že je lepší ako status quo

tak som si ho priniesol domov(na intrák...čo vlastne je doma-trávim tam 5 nocí zo 7..niekedy aj viac)

len som si opäť uvedomil, že niekedy nie je dôležité ani tak to čo chceme, ale to čo môžeme mať..a to čo by nám stačilo

jasné že keby majú rovnaký v čiernočervenej kombinácii, beriem hneď.
neváham
ale nemali..a ja som sa musel rozhodovať na základe svojich požiadaviek a možností

ako sa rozhoduje každý v hocijakej inej záležitosti

je tu to, čo môžme mať, to čo chceme mať, (prípadne to čo máme) a to čo by nám stačilo
a umenie je, vybrať si tak, aby sa aj vlk nažral, aj batoh ostal celý...

aprílové rozjímanie

ako mŕtva hviezda padám nocou
až na úplné dno
srdce schladlo, stíchlo
už nevládne viacej života mocou
necítim nič, bolesť ustúpila
však nie je tu žiadna dobrá víla
čo by ma zachránila.

čierna diera v duši zíva prázdnotou
naozaj nič niet tam viac
a v tmavej noci nový tieň
opája sa stovkou krás
sveta tam za tou čiarou,
čo nikto dvakrát neprekročí
cez ktorú keď raz prejdeš,
navždy ti zatlačia oči
tiene tmavé, neľútostné
a počuť len kriky zlostné
v hĺbke prázdna smrti.



kto povie kedy končí
utrpenie, čo si každý sám nesie
sám, opustený vo svojom vnútri
nesnívajúc viac o nebi
ponáram sa do svojho vlastného,
osobného pekla.
čierna tma je mi ochranou,
pred svetom,životom, smrťou,
láskou, nenávisťou
i sebou samým
kolo života stále sa krúti
nie je čas zastaviť, kráčaš alebo padáš,
nikdy ale nestojíš, ani sa späť neobrátiš



ľudia blízko seba
vzdialení stovky míľ
pozeráš na mňa, ja na teba
zo všetkých síl
niet viac radosti,
nikdy nepoteší už úsvit rána
nepohladí už tvár vánok,
koniec je už všetkému
iba zlo, chaos, ničota
vládnu teraz.
príde len horšie.
nikdy viac už nepozdvihne sa

čaša života.

Rating