Prvá vec, ktorá mi napadla po tom, ako som otvoril oči, bolo že som večer zabudol zatiahnúť závesy. Už nasledujúca myšlienka však poslala všetky úvahy o bytových doplnkoch do hĺbok zabudnutia. „Čo to doriti bolo?“ vyslovil som sám pre seba polohlasom.
Posledná vec na ktorú som si spomínal bol rozhovor s Eli, ktorý sa mu už od tretej vety zdal tak nejak..neskutočný. Tak počkať...predtým než sme si spolu sadli na gauč, urobil som nám kávu. Kým som bol medzitým na wc, musela mi do šálky niečo nasypať.
Možno nejaký amfetamín? Alebo nejaký koktejl, v dnešnej dobe sa po diskotékach predáva všeličo.
Bolo to jediné rozumné vysvetlenie, pokiaľ som nechcel uveriť tomu že Eli sa dokáže pohybovať neuveriteľnou rýchlosťou a dokáže ovládať mágiu. Áno, určite to boli halucinácie. Ale ja jej ešte ukážem! Táto situácia sa nesmie opakovať – nabudúce ju nespustím z očí ani na chvíľu.
Pre istotu som si ohmatal krk. Nič. Okrem materského znamienka na ľavej strane tam nebolo nič cítiť. Žiadna rana, čerstvá alebo čiastočne zhojená. Takže predsa len halucinácie. "Aspoň že tak!"
Konečne som sa mohol venovať aj niečomu inému ako sebe.
Vcelku neprekvapivo bolo všetko v byte na svojom mieste. Medzi kde-tu sa povaľujúcimi papiermi s výsledkami prác ležali tri dni staré ponožky, prázdne obaly z ázijských reštaurácii a rôzne kúsky elektroniky. Rád som sa hrabal vo veciach a po rozobraní na súčiastky ich skladal do nových, vylepšených celkov. Vlastnil zariadenia, pri pohľade na ktoré by každý kto videl aspoň jeden film o Jamesovi Bondovi vrnel blahom. Na chvíľu mi napadlo, či ma nemohla nadrogovať práve kvôli nim..ale ak by to tak bolo, byt by bol vybielený.
Celá moja posadnutosť novými typmi energetických preparátov a elektroniky smerovala k tomu, čo ma lákalo odjakživa – vylepšiť sám seba. Nikdy som sa nezmieril s limitmi ľudského tela a energetické nápoje a elektroimplantáty boli relatívne jednoduchým spôsobom ako toto vylepšenie dosiahnuť.
Vo chvíli, keď mi konečne tep klesol pod 100, hodil som okom na mobil. Tento pohľad mi privodil ďalší neočakávaný šok. Nemal som žiadne neprijaté hovory alebo správy.
Ale zrejme mi musel včera počas tých halucinácii vypadnúť na zem a nejak sa zresetovať. Jasne si pamätám všetky tri dni tohto týždňa, dnes je teda štvrtok. Avšak kalendár v mobile tvrdí, že je sobota!
Aby toho nebolo málo, začali sa mi pred očami objavovať nejaké divné lesklé bodky. Behali sem a tam, ako svetlušky. "A kurva!"
Ako som sa sunul naspäť k zemi, z ktorej som len pred pár minútami pomerne pracne vstal, moja posledná myšlienka bola, že ak sa takéto niečo bude predsa len opakovať, mal by som upratať – tie ponožky už bolo trochu cítiť.