asi

asi som ozaj mizantrop...
asi naozaj nenávidím tých všetkých...
a možno..možno len závidím..
že sa dokážu smiať, aj keď im je do plaču
že sú milí, aj keď ťa nemajú radi
že sú šťastní aj keď ja nie som





kurva, načo vlastne toto všetko...
keby som mal šťastie, vyhrám chlast a nie chujovinu
keby som mal šťastie, prejde ma auto, dostanem infarkt alebo sa proste nezobudím...

kurva. prečo nemôžem byť šťastný
stále a definitívne
jebať na to...
možno budem mať predsa šťastie...
idem spať...ak ho budem mať, už nevstanem

o rozprávkach

sú opustené rozprávky, ktoré nikto nechce...
odišli tí, čo si ich rozprávali a teraz už nie je nikto kto by ich počúval

sú rozprávky, a potom sú pravdivé rozprávky
tie prvé sú o princoch, princeznách a drakoch
v nich vyhrávajú tí dobrí, krásni a všetci žijú šťastne až kým...

kým nezačne druhá...pravdivá rozprávka
princ s princeznou majú hádky
o tom prečo on nedojedol večeru, prečo ona chodí sama von
prečo nechce on vychovávať deti (veď už je nato čas)
prečo sa mu už ona nezdá krásna
prečo ona jeho už dávno nemiluje

a potom sú tu konce rozprávok
tie obyčajné končia vlastne v polovici príbehu..
lebo potom je z neho pravdivá rozprávka
a pravdivé rozprávky...
tie nekončia ako tie prvé - a žili šťastne až kým nepomreli
nie.
tie končia rozvodmi, dedičstvami, vraždami, samovraždami
tie nekončia ako princezná na hrášku
končia ako Southpark
nikto sa nič nenaučí, len všetci dostanú po držke
alebo ako krvavé manga
kopa krvi a nikto komu by to bolo ľúto

neverte na rozprávky...nehovoria vám celú pravdu
lebo princovia a princezné nežijú spolu šťastne
draci vždy prežijú
a neopatrná láska hlúpeho Janka končí šibenicou(ak má šťastie)
alebo fackou (ak nie)

new week...

nový týždeň, staré problémy.
chytám druhý dych...neprichádza.
už ma síce nebaví rýpať si hrzdavým klincom v duši
ale kto nie si bez nálady, prvý hoď kameňom

ľudia prichádzajú a odcházajú
ja ostávam.
ale možno by bolo lepšie, aby som šiel s nimi
nebojím sa útesu na ktorom stojím...
len...aby to dlho nebolelo
len nech to nebolí.
a potom stačí malý krok...do neznáma, čo je tak známe
a zhasne lampa. a bude ticho...
a moja tma...konečne...