o vlakoch, cestovaní a taak...

Tak...opäť cesta vlakom, a dokonca, opäť sediac...
neveril som, ale podarilo sa mi prekonať zažitý reflex, po sadnuté si pustiť Lilith (no dobre, túto časť ešte treba trénovať) a pozerať celú cestu niečo, najlepšie na pokračovanie a dosť dlhé aby som nemusel byť sám so sebou a premýšľať.

Ale keďže nič použitelné Lilith dnes nejak neponúka(ak nepočítame Popey-a a nejaké filmy, vcelku o ničom, a tiež dve epizódy Frasier-a-ktoré som už videl) nič pri čom by som dokázal zabiť obvyklé 2 hodiny (viac nie lebo baterka to nejak nezvláda)
dnes sa nezopakoval scenár z minulej nedele, tzn meškanie viac ako 120 minút, spôsobené nevhodným načasovaním jedného auta na železničnom prejazde(načasovanie bolo doslova fatálne-nevidel som síce ani v správach ako to auto po tom ako sa súčasne pokúsil prejsť cez priecestie aj jeho vodič, aj vlakvedúci, ale určite z toho auta až tak veľa neostalo).

Ono to meškanie by bolo aj tak nepodstatné, lebo nakoniec, mám ešte v taške neprečítanú knihu od Huga, na ktorú sa chystám už dlho(tu by jedovatý jazyk podotkol-ako na všetko), takže z mojej strany by sa až tak o taký veľký problém nejednalo. Ale aj tak poteší ak viete, že aspoň niečo funguje (aspoň približne) tak ako má..

pozeral som minule reportáž o porovnaní slovenských a rakúskych železníc...
odznelo tam vraj budeme pri meškaní (myslím to bol IC?) vlaku dostávať občerstvenie zadarmo. No neviem ako vy, ale ja im na občerstvenie kašlem...skôr by som bol rád keby tie vlaky chodili na čas...aaa keby občas počítali s tým, že polovičku obyvatelov slovenského hlavného mesta (alias hlavnej dzedziny :) ) tvoria obyvatelia miest na strednom a východnom Slovensku).

A hádajte kedy chodia títo ľudia do svojich prechodných bydlísk v našom najhlavnejšom meste – v nedeľu poobede/večer...tak by to fakt už aspoň niekedy mohli zohľadniť, myslím že sprievodcovia vo vlaku by vedeli rozprávať o tom ako to je prebíjať sa plným vagónom...a oni ani nemajú žiadnu batožinu...akoo nebohý študent, s vakom na chrbáte v ktorom skrýva svoj milovaný book, a cestovkou v ruke, kde má zas pre zmenu jedlo na týždeň :)

apropo, skoro by som zabudol na tie rakúske železnice...no, neviem kto z vás nimi už cestoval..ja hej...bol to vlastne len obyčajný osobný vlak(no dobre, možno zrýchlený, to ale nehrá úlohu, u nás chodia tieto dve kategórie vlakov rovnako rozbité a s rovnakým meškaním :)) a vyzeral...no...popravde, IC-čkom som ešte nešiel...ale predstavujem si že nejak tak asi vyzerá...v každom vozni klíma, príjemné sedačky...ale o to nejde, to je otázka vybavenosti vozňov železničnej spoločnosti...ale hlavné bolo: nikto nestál...naozaj nikto, v celom vlaku...môžem to prehlásiť skoro určite, lebo som cez dvere videl viacmenej celé dva vagóny z každej strany...resp nevidel som ľudí v uličke...čo ma fascinovalo, keďže u nás sa aj v rýchliku(alebo práve v rýchliku?) stojí kde sa dá, a najmä pred sviatkami (sviečky, vianoce alebo veľká noc) ste vlastne radi ak sa do toho vlaku vôbec nejak natisnete...
možno by niekto argumentoval že u nás sa v osobáku tiež nestojí...nie...síce...v istom počte osobákov aj hej...napr také čo chodia v čase špičky...
ale to nič nemení na tom, že tie dva-tri vagóny naviac by nám dať mohli...až toľko by ich to nestálo :)

hmm, cítim sa zvláštne...vďaka tomu že mi Lilith žiari do tváre v podstate nevidím zvyšok mojich spolucestujúcich, takže som v podstate slepý :)
aa asi skúsim spraviť niečo do školy..ešte než mi zdochne baterka :)

zas a znova tu, tentokrát o...domove

Zvláštne..čo to vlastne znamená byť doma? Keď si človek po čase povie že teraz má opäť domov tam kde strávil najdlhšie obdobie svojho života, tak sa znova ukáže že to nie je tak úplne pravda...stačí jeden deň a to čo sa týždne zdalo dobré, sa náhle znova rozpadá v pôvodný nefunkčný model, ktorý existuje len pro forma, len aby sa nepovedalo, a opäť pricházda fáza utekania...nie doslovného, ale obrazného...ale paradoxne, v tom utekaní sa človek nájde...ako keby naozaj platilo že všetko zlé čo sa stane má účel...prípravu na to čo bude potom...či horšie, či lepšie, ťažko povedať..je to otázka uhla pohľadu..

tak či onak, nachádza sa na svete kopec iných miest, ktoré ten stratený(možno však v skutočnosti nikdy neexistujúci) domov (alebo prinajmenšom jeho ilúziu) môžu nahradiť...možno nie úplne, ale trochu áno. Domov je teda naozaj tam, kde sa tak cítime...máme rodisko, bydlisko, miesta kde sa nám páči a potom domov...alebo niekoľko domovov...a každý bude asi niečím iný, každý však asi má význam...aby sme si raz ten domov ktorý budeme tvoriť my mohli predstaviť a ak sa podarí aj uskutočníť...