existenčná kríza...dlho som o nej nepočul, ale podľa všetkého sa už vrátila z dovolenky ktorú som jej proti jej vôli udelil asi pred pol rokom...
sprvoti som zamýšľal pokúsiť sa ju odstrániť alkoholom..čo som čiastočne realizoval v chabom pokuse o alkoholické opojenie pozostávajúcom z dvoch panákov domáceho kalvadosu a neskôr, vtedy neplánovane, sa k nim pridala jedna relatívne veľká porcia oblbováku s obchodným názvom nie nepodobným ovociu čo tak často vídať v nižších zemepisných polohách (čítaj: "Marhuľa")
pokračovanie v podobne hot-dogu a večernej prechádzky spojenej s požitím dvoch kusov našej druhej legálnej drogy (čítaj: "Petra") však nebolo tak úspešné ako sa pri jeho plánovaní (ktoré naozaj netrvalo dlhšie ako pár minút) predpokladalo.
počas týchto neúspešných pokusov som sa stretol s osobami ktorým šťastie viac prialo a zrealizovali moje nesplnené plány, najprv v podobe najprv relatívne striezveho, potom neskôr už viac bľabotajúceho kamaráta niektorého z mojich susedov na opačnej strane steny, na ktorého meno si žiaľ nespomeniem asi ani pod hrozbou násilnej kastrácie predmetom zohriatym na teplotu, ktorá by mojim orgánom rozhodne nebola príjemná...
druhým zástupcom čeľade bľabotajúcich bola slečna, ktorej kamarátka si odomňa vypýtala pri mojom návrate do ubytovacieho zariadenia, ktoré je prechodne mojím domovom...žuvačku...
popravde, očakával som že bude skôr prahnúť po nikotíne, alebo telesnom kontakte, ale na moje počudovanie jej potreby sa uberali iným smerom.
avšak jej kamarátka očividne bola v pokročilejšom štádiu (čítaj: "viac vypila"), čo viedlo k tomu že túžila práve po tom fyzickom kontakte, ktorý sa obmezdil na zobratie pod pazuchy a vovedenie do vestibulu, kde si zrejme vplyvom jasného svetla, ktorého sa vonku pod pouličnou lampou nedostávalo, prehodnotila svoje aktuálne priority a (na moje šťastie :)) sa rozhodla že ma predsa len nechá ísť na svoju izbu samého.
nakoniec sa ukázalo že asi najlepším liekom na existenčnú krízu je sledovanie Simpsonovcov, pojedanie čokoládovej nátierky (čítaj "Nutella" - i keď sa nejedná konkrétne o túto značku, ale niektorí to proste inak nevolajú :)) popíjanie polotučného (3.5%tuku) mlieka a počúvanie romantických piesní odvedľa (chalani sa vôbec na takých romantikov navonok nepodobajú)
existenčnú krízu sa síce nepodarilo úplne zažehnať, ale na druhej strane, tieto dve stretnutia ma utvrdili v tom že moje prvotné úvahy boli zamerané tak trochu zlým smerom...
nech žije čokoláda, naša jediná (takmer) neškodná droga!
(lásku nezmieňujem, pretože je z technický príčin pre mňa ešte približne dva týždne nedostupná; mechanizmus účinku je vraj ale veľmi podobný čokoláde :))