(dočasná?) spokojnosť

niekto sedí na konári a je mu dobre.
ja sa tento týždeň cítim ešte tak nerozhodne,
veľké zmeny zvyknú prinášať nervozitu, ale tieto nejak nie.

je to zvláštne, sedieť v byte pri otvorenom okne
po tých šiestich rokoch. a nepočuť...skoro nič.
je zvláštne bývať v byte, o ktorom som ešte pred mesiacom ani nevedel kde presne je

ale tak nejak cítim že teraz je (skoro) všetko ako má byť
a podvedomie má, ako obyčajne, nejaké námietky, ale tentokrát...
tentokrát sa ho vedomi darí držať na uzde.
skúsenosť je taká, že časom sa niečo pokašle.
ale možno nie. možno si naozaj zlé veci privolávame tým, že si myslíme že nejaké musia prísť.

je to u mňa také zvláštne, ja, čo som bol odjakživa taký nejaký znechutený zo  všetkého a vždy rátal s najhorším...
zrazu niesom znechutený. s najhorším stále rátam, ale to skôr preto, aby som sa naň pripravil, nie aby som sa kvôli tomu zožieral.
ono sa ani nezdá, kam sa človek za tých pár rokov dokáže posunúť, ak má nato vôľu.
dúfam len, že keď sa budem opäť za 5-6 rokov pozerať späť, budem na tom o maličký kúsok lepšie ako teraz.
a to je asi tá zmena.
lebo napriek tomu, že politika je na****, že na škole, kde chcem ostať je to na *****,
stále verím, že mi to vyjde.

tak mi držte palce.