Zrazu som sa z relatívne bezproblémového študentského života presunul do pozície na druhej strane.
Za niekoľko dní budem učiť.
ja - ktorý si kedysi povedal (sám pre seba) že nikdy v živote.
ja - ten, čo má trému pred viac ako 5 ľuďmi.
ja - človek, ktorý jednoducho nevie vysvetliť, napriek tomu že väčšinou chápe.
Rozhodne to bude zaujímavá nová skúsenosť, a dosť pravdepodobne veľmi stresujúca skúsenosť.
K tomu patria tie drobné zmeny typu:
namiesto študentského xpriezvisko som dostal oficiálny mail - meno.priezvisko@univerzita.sk
vlastný pracovný stôl, vlastná kancelária, vlastná IP adresa
hromada vlastných starostí ako vyžiť z ničoho do prvej výplaty
pravidelné (takmer ne)alkoholické session s kolegami po práci
tiež sa k tomu viaže kopec iných, nie vždy pozitívnych zmien a faktov..ale človek vraj má byť optimistom, tak sa budem tváriť že to je gombička a jediné čo ma trápi je, či sú farby v dúhe dosť jasné.
PS: ukazuje sa, že vymyslieť niečo úžasné, jedinečné a prevratné (do dissertation thesis) nieje zas AŽ tak jednoduché. ide o precenenie vlastných síl, alebo podcenenie náročnosti problému? to sa uvidí :)
PPS: ani náhodou si tento príspevok netreba pliesť s návratom bloggera. Ide len o jednorazový výšplech, či budú nasledovať ďalšie je otázne.
PPPS: na blogu svojho alter ega som dosiahol prvé miesto vo vyhľadávaní Google. Ak hľadáte dotyčnú báseň od Bukowskeho, tak vás to zrejme nasmeruje ku mne. ako sa to stalo, na to som ešte neprišiel, ak ma osvieti, dám vedieť.
PPPPS: note to self: obmedziť množstvo post scriptum za článkami...