pre teba

ako dobre
ako zle
ako áno
ako nie
koľko máme času dnes
zostúpiť a..
na zem nebo priniesť

čakám, čakám práve na Teba
príď a ukáž mi čo ešte nepoznám
aké to je nebyť sám
a ja ti potom...možno zaspievam

buď mi ránom, buď mi nocou
buď mi pravým poludním
buď mi svetlom, buď mi sviecou
kým sa ráno rozodní...

bez názvu

sivá má nový odtieň...
sivá čo ju nebaví nič
sivá čo nemá chuť nič robiť, nikam ísť, nič meniť
a pritom tak zúfale túži po tom aby bolo niečo iné...
aby sa niečo zmenilo...
len pokiaľ možno nie k horšiemu..nie priveľmi...

myslel som si, že chápem vždy všetkých a vo všetkom...
a minule som zažil také faux-pas, že až..
zle som pochopil metafory duše, o ktorej som si vždy myslel len to najlepšie...
a okrem toho že som vyzeral ako totálny jerk, ešte som sa možno aj dotkol skvelého človeka.
nechtiac. ale ako keby na tom záležalo...to čo nechceme, bolí rovnako ako to čo spôsobíme úmyselne


je osudom všetkých dobrých ľudí aby im neustále niekto ubližoval?
nechtiac či náročky..bolí všetko
ja som si už zvykol..ale prečo to zažívajú a iní?
jaj som si to zaslúžil...aj oni?



kráčam tmou a na tvári mám masku...ktorú sa už bojím odložiť...lebo odhaľovanie sa bolí, trháme si masku prirastenú k nášmu telu...je už našou súčasťou...