Max, IV. časť - Ponožky

Prvá vec, ktorá mi napadla po tom, ako som otvoril oči, bolo že som večer zabudol zatiahnúť závesy. Už nasledujúca myšlienka však poslala všetky úvahy o bytových doplnkoch do hĺbok zabudnutia. „Čo to doriti bolo?“ vyslovil som sám pre seba polohlasom.

Posledná vec na ktorú som si spomínal bol rozhovor s Eli, ktorý sa mu už od tretej vety zdal tak nejak..neskutočný. Tak počkať...predtým než sme si spolu sadli na gauč, urobil som nám kávu. Kým som bol medzitým na wc, musela mi do šálky niečo nasypať.
Možno nejaký amfetamín? Alebo nejaký koktejl, v dnešnej dobe sa po diskotékach predáva všeličo.

Bolo to jediné rozumné vysvetlenie, pokiaľ som nechcel uveriť tomu že Eli sa dokáže pohybovať neuveriteľnou rýchlosťou a dokáže ovládať mágiu. Áno, určite to boli halucinácie. Ale ja jej ešte ukážem! Táto situácia sa nesmie opakovať – nabudúce ju nespustím z očí ani na chvíľu.
Pre istotu som si ohmatal krk. Nič. Okrem materského znamienka na ľavej strane tam nebolo nič cítiť. Žiadna rana, čerstvá alebo čiastočne zhojená. Takže predsa len halucinácie. "Aspoň že tak!"
Konečne som sa mohol venovať aj niečomu inému ako sebe.

Vcelku neprekvapivo bolo všetko v byte na svojom mieste. Medzi kde-tu sa povaľujúcimi papiermi s výsledkami prác ležali tri dni staré ponožky, prázdne obaly z ázijských reštaurácii a rôzne kúsky elektroniky. Rád som sa hrabal vo veciach a po rozobraní na súčiastky ich skladal do nových, vylepšených celkov. Vlastnil zariadenia, pri pohľade na ktoré by každý kto videl aspoň jeden film o Jamesovi Bondovi vrnel blahom. Na chvíľu mi napadlo, či ma nemohla nadrogovať práve kvôli nim..ale ak by to tak bolo, byt by bol vybielený.

Celá moja posadnutosť novými typmi energetických preparátov a elektroniky smerovala k tomu, čo ma lákalo odjakživa – vylepšiť sám seba. Nikdy som sa nezmieril s limitmi ľudského tela a energetické nápoje a elektroimplantáty boli relatívne jednoduchým spôsobom ako toto vylepšenie dosiahnuť.

Vo chvíli, keď mi konečne tep klesol pod 100, hodil som okom na mobil. Tento pohľad mi privodil ďalší neočakávaný šok. Nemal som žiadne neprijaté hovory alebo správy.
Ale zrejme mi musel včera počas tých halucinácii vypadnúť na zem a nejak sa zresetovať. Jasne si pamätám všetky tri dni tohto týždňa, dnes je teda štvrtok. Avšak kalendár v mobile tvrdí, že je sobota!

Aby toho nebolo málo, začali sa mi pred očami objavovať nejaké divné lesklé bodky. Behali sem a tam, ako svetlušky. "A kurva!"

Ako som sa sunul naspäť k zemi, z ktorej som len pred pár minútami pomerne pracne vstal, moja posledná myšlienka bola, že ak sa takéto niečo bude predsa len opakovať, mal by som upratať – tie ponožky už bolo trochu cítiť.

pre vás, pre všetky...

mám taký dojem že niektorí ľudia nedokážu akceptovať kritiku.
každý z nás tak nejak podvedome očakáva radšej pochvalu a uznanie ako vytknutie niečoho čo možno vidno, ale my si to naschvál nevšímame.
tak sa navzájom potľapkávame po chrbátoch a hovoríme si, akí sme machri.

niesme.

až keď si toto dokážeme priznať, budeme mať šancu trochu sa zlepšiť.

jeseň je tu

Zrazu som sa z relatívne bezproblémového študentského života presunul do pozície na druhej strane.

Za niekoľko dní budem učiť.
ja - ktorý si kedysi povedal (sám pre seba) že nikdy v živote.
ja - ten,  čo má trému pred viac ako 5 ľuďmi.
ja - človek, ktorý jednoducho nevie vysvetliť, napriek tomu že väčšinou chápe.

Rozhodne to bude zaujímavá nová skúsenosť, a dosť pravdepodobne veľmi stresujúca skúsenosť.

K tomu patria tie drobné zmeny typu:
namiesto študentského xpriezvisko som dostal oficiálny mail - meno.priezvisko@univerzita.sk
vlastný pracovný stôl, vlastná kancelária, vlastná IP adresa
hromada vlastných starostí ako vyžiť z ničoho do prvej výplaty
pravidelné (takmer ne)alkoholické session s kolegami po práci

tiež sa k tomu viaže kopec iných, nie vždy pozitívnych zmien a faktov..ale človek vraj má byť optimistom, tak sa budem tváriť že to je gombička a jediné čo ma trápi je, či sú farby v dúhe dosť jasné.

PS: ukazuje sa, že vymyslieť niečo úžasné, jedinečné a prevratné (do dissertation thesis) nieje zas AŽ tak jednoduché. ide o precenenie vlastných síl, alebo podcenenie náročnosti problému? to sa uvidí :)


PPS: ani náhodou si tento príspevok netreba pliesť s návratom bloggera. Ide len o jednorazový výšplech, či budú nasledovať ďalšie je otázne.

PPPS: na blogu svojho alter ega som dosiahol prvé miesto vo vyhľadávaní Google. Ak hľadáte dotyčnú báseň od Bukowskeho, tak vás to zrejme nasmeruje ku mne. ako sa to stalo, na to som ešte neprišiel, ak ma osvieti, dám vedieť.






PPPPS: note to self: obmedziť množstvo post scriptum za článkami...

"Je zvláštní, že nejzavilejší zastánci duše jsou většinou lidé, kteří
očerňují materiální věci;
ale pak postaví svou vlastní filozofii na hlavu tím, že trvají na tom, že když evidentní proces – život – přijde ke konci, musí existovat věc, která bude pokračovat.
Ne.
Když se proces zastaví, už „tam“ dál není.
Když přestanete šlehat vejce, tak nezůstane žádná pseudošlehačová esence,
která by se dál změnila na něco jiného.
Jen už dál nehýbete pístem."

nový rok je dávno preč

ale čo takto nejaké predsavzatie?

treba dúfať že ma všetko, pre čo som sa rozhodol neprejde príliš skoro