nič nové

nie. naozaj. nič nové. stále som rovnaký.
stále vás štvem tým, že nie som veselý, usmiaty.
že sa neradujem z každodenných malých radostí.
ale ja neviem inak...nie dlho...a fungovať na sekeru ma už nebaví...
dúfať že ten účet za 15 minúť šťastia nepríde je pochabé
vám to možno pomôže dúfať..mne to len zhoršuje situáciu,
lebo mi to necháva nádej...klamnú, zbytočnú nádej.
že bude predsa lepšie
život sa neriadi našimi pravidlami.
nieje fér. ani nebude. a ak aj my budeme..aj tak nám to asi nepomôže
buď to nechceme vidieť a tvárime sa že sa nič nedeje. problem solved.
alebo to naopak máme stále na očiach. a problém vtedy možno vyriešime...
...len ak odriešime seba...
lebo jediná spravodlivá vec na svete je smrť. a síce..niekedy ani ona nie...ale rozhodne je spravodlivejšia ako život...
ľudia na smrť zabúdajú..nieje im príjemná.
niektorí si poplačú. ale ide sa ďalej.
a časom..zabudnú...všetci

každý je svojím spôsobom nahraditeľný...

Kryštof - Srdce

i letos na podzim mi buší,
však o trochu pomaleji než se sluší
můj metronom temporytmů
já tuším,
si pomalu zvykám a slzy polykám...
ty veslaři zaber
a mořem utrmácenou, na skálu najeď mou loďkou
rozkymácenou
a až ztratí se blankyt z mých slaných očí
úplně snadno dopadnu na dno
srdce mé proletí střepem,
srdce mé skončí s tepem,
srdce mé je kůň s handicapem...

Krystof - Srdce


pak vteřinou proteče mých tisíc roků
a i když sprintuji život mi uteče v jediném kroku,
odevzdávám se tmám
trochu to studí
co stát se má, se stane až noc splyne s ránem.
srdce mé proletí střepem,
srdce mé skončí s tepem,
srdce mé je kůň s handicapem

crawling