nový týždeň, staré problémy.
chytám druhý dych...neprichádza.
už ma síce nebaví rýpať si hrzdavým klincom v duši
ale kto nie si bez nálady, prvý hoď kameňom
ľudia prichádzajú a odcházajú
ja ostávam.
ale možno by bolo lepšie, aby som šiel s nimi
nebojím sa útesu na ktorom stojím...
len...aby to dlho nebolelo
len nech to nebolí.
a potom stačí malý krok...do neznáma, čo je tak známe
a zhasne lampa. a bude ticho...
a moja tma...konečne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára