aprílové rozjímanie

ako mŕtva hviezda padám nocou
až na úplné dno
srdce schladlo, stíchlo
už nevládne viacej života mocou
necítim nič, bolesť ustúpila
však nie je tu žiadna dobrá víla
čo by ma zachránila.

čierna diera v duši zíva prázdnotou
naozaj nič niet tam viac
a v tmavej noci nový tieň
opája sa stovkou krás
sveta tam za tou čiarou,
čo nikto dvakrát neprekročí
cez ktorú keď raz prejdeš,
navždy ti zatlačia oči
tiene tmavé, neľútostné
a počuť len kriky zlostné
v hĺbke prázdna smrti.



kto povie kedy končí
utrpenie, čo si každý sám nesie
sám, opustený vo svojom vnútri
nesnívajúc viac o nebi
ponáram sa do svojho vlastného,
osobného pekla.
čierna tma je mi ochranou,
pred svetom,životom, smrťou,
láskou, nenávisťou
i sebou samým
kolo života stále sa krúti
nie je čas zastaviť, kráčaš alebo padáš,
nikdy ale nestojíš, ani sa späť neobrátiš



ľudia blízko seba
vzdialení stovky míľ
pozeráš na mňa, ja na teba
zo všetkých síl
niet viac radosti,
nikdy nepoteší už úsvit rána
nepohladí už tvár vánok,
koniec je už všetkému
iba zlo, chaos, ničota
vládnu teraz.príde len horšie.
nikdy viac už nepozdvihne sa
čaša života.