netreba hádam dlho hovoriť...
najviac nás teší pochvala od niekoho koho uznávame..alee...
včera som bol zas po čas v práci...celý deň sa neudialo nič zvláštne.
až potom tak okolo pol deviatej prišiel jeden manželský pár okolo päťdesiatky.
mali pár vecí na vozíku a ďalšie mali mať na talóne (to je taká objednávka, potom vám ten tovar čo zaplatíte pri pokladni vydajú na výdaji tovaru).
a stalo sa, že talón nechcela pokladňa vziať...tak som volal na oddelenie kde ho vystavili nech to pozrú
vyskytla sa chyba v systéme a talón nebol nahodený do systému.
bolo treba poslať zákazníka na CS (Služby zákazníkom) kde by mu vystavili druhý, taký istý len správny.
zákazník bol nervózny, hovoril niečo o tom aké to tu je, keď si musia to čo chcú naložiť sami a ešte potom riešiť nejaké papiere čo niekto tu zle vypíše.
skoro sa vzal a odišiel aj s vozíkom(ktorý mimochodom, nemal ešte zaplatený :))
tak som ho slušne poprosil nech to zaplatia a ospravedlnil sa mu(neviem či dvakrát či trikrát) za vzniknuté ťažkosti,
za nimi stála jedna mladá žena, možno okolo 28, ktorá mi povedala keď prišla a mala platiť, že sa jej páči ako som vybavil toho pána pred ňou, napriek tomu že bol dosť nepríjemný(medzi nami, to nič nebolo, boli tu aj horší ;)) a nenechal som sa uniesť a pekne slušne som mu všetko objasnil ako a prečo musia ešte ísť na to CS.
a keď odchádzala povedala pani ktorá bola s ňou(predpokladám že to bola jej mama) doslovne :
"vidno že tento pán je profesionál"
ja viem že celé to vlastne nestojí za reč..robil som svoju robotu tak ako som mal...ale ten pocit, že prišiel niekto úplne cudzí a pochválil ma ako som to urobil pre mňa v tej chvíli znamenalo viac ako keby mi za to čo som spravil dali možno 50-100 korún naviac na výplate(aj keď ani tento nápad nieje zlý ;))
proste..taký ten pocit hrdosti na seba...dlho som to nezažil takto od cudzieho človeka...u ktorého viete že nemá dôvod vám to hovoriť pokial to nemyslí vážne, pretože mu vlastne môžete byť ukradnutí....
kdežto pokial vás pochváli niekto z okolia..teší to tiež..a iným spôsobom..ale niekedy si poviete že keby mu na vás nezáležalo, tak vás tak veľmi nepochváli...
neviem, stalo sa vám niekomu niekedy to čo mne? pochvala (v akomkoľvek smere) od úplne cudzieho človeka ktorá vás tak povzbudila že aj keď ste dovtedy v danej veci nijaké nadšenie neprejavovali tak potom ste začali?
1 komentár:
presne viem co mas na mysli;)
ked osm bola v robote, bolo asi pol hodinu pred zaverecnou, dosli dve pani (panie..?:D), no a sadli si tam a sedeliiiii... sedeli by aj do aleluja:D
nu a obsluhovat som ich mala ja... a kedze som ja taka ,,prijemna osobka" tak som sa tam teda okolo nich vrtela a napokon som im veeelmi takne dala najavo, ze uz desat minut je zatvorene:P tety bpoli z toho totalne vyburane, ale obe sa na mna usmiali, povedali mi, ze som neuveritelne zlata. jednak za to, ako som ich obsluhovala, ze som nehadzala kysle ksichty (hoci som od toho nemala daleko...) a jednak za to, ze som ich nechala v restike dlhsie=) aa v ten den som dostala taku pochvalu...ze na nu tak rychlo nezabudnem=) ,,neuveritelne zlaty a ustretovy personal, urcite sem zajdeme castejsie..." :D a este sa ma pytali, kolko tam uz robim a ked som povedala ze som prave zacala... tak tety len vyvalovali oci:D
-tolko k mojej pochvale:P
takze, ciem o com hovoris, a suhlasim s tym, ze pochvala od uuuplne cudzieho cloveka je nieco na co sa nezabuda, najma nie, ked je tak milo povedana a myslena uprimne=)
Zverejnenie komentára