poems(some older)

uzatvorený v škrupinke tieňa
toho vlastného
snažiac sa nemyslieť na svetlo
ktoré oslepuje
pomaly sa vzdúva
oproti vlne sveta


padá,v bielych vločkách
chladná, avšak krásna
nepolapiteľná
vždy sa roztopí, keď sa ju pokúsiš chytiť
do rúk a stisneš
stečie, po ruke, po líci
hlavne po líci
láska

dýcha
tak blízko
krehká, bojíš sa jej dotknúť
zmizla by
možno
a keď sa jej už možno
dotknúť
zmení sa
už to nie je ona
už je preč
ostal len obal
pestrý
a prázdny


bol chlapec
túžil
ľúbiť
neľúbili ho
on mal rád všetkých
pomáhal
a odplácali mu...
fackami
a pomáhal ďalej.
nikto sa ho nepýtal,
či nepotrebuje
pomôcť.
Potreboval.
ale už nepotrebuje
už je dobre
už nie je


život nám ubieha
ako vlak
polorozpadnutým mestom
nádejí a snov
v ústrety...čomu, to nevieme
vieme len že nemožno vysúpiť
a už vôbec sa nemožno vrátiť
schátrané nádeje, rozbitá dôvera
zarastené sympatie
sadá prach zabudnutia
neustály kolobeh umierania..a...života
chíľa zomiera, iná je už tu
koľko môže žiť chvíľa?
kto spočíta koľko trvá láska?
kto povie, čo je to šťastie?
my
nie ja
nie Ty
MY.
vždy len my.


nesneží
a mrzne
nedeje sa nič nové
len to staré
čo je nové a čo staré?
čo je teraz a čo bolo?
deti nehrajú futbal
deti vyrástli
deti plačú
už zase
kedysi plakali
keď boly samy a báli sa
vraveli im: neplač. nepatrí sa to.
neplakali
plačú
sú samy
samy medzi tými všetkými ľuďmi
stoja a čakajú
na seba
boja sa ísť
boja sa byť spolu
o to horšie je byť sám
a plakať
ak sa to dá, je dobre
ak sa to dá, je tu, žije
ak sa to nedá, je koniec.
nie je.

masa ľudí.
mäso ľudí
mäso srdca
srdce neľudí
mŕtve srdce
srdce bez lásky
netlčie.
hnije.

byť doma
byť s Tebou
domov, to je tam
kde si Ty
a ja
my sme domov



radosť z pohybu
radosť z rýchlosti
strach z rýchlosti
radosť zo strachu
adrenalín v každej bunke
biela sa strieda v zúrivom rytme
letím
padám
žijem...
mám čas, kým dopadnem
dovtedy žijem
{vtedy žijem}
keď padám


Svetlá chvíľka

biela ako sneh
a červená ako krv
čierna ako noc
zlatá ako slnko
ľahká ako para
krehká ako kvet
krásna ako vločka
tichá ako voda
voňavá ako...ako zabudnutá chvíľa z detstva
tá čo možno ani nebola, taká je krásna
záhadná...ako...to nevyslovené
to čo ostáva
ostaň aj Ty...

tma
dobrá
ľútostivá
milosrdná
čierna
všeobjímajúca
zahaľujúca
naša
moja