kúdoly dymu z môjho vnútra
pokus preplávať more prázdnoty
topenie sa vo vlastnej šťave
byť či nebyť...to nie je to, o čo ide
ľahostajnosť, čo preniká do morku kostí
zžierajúca zvnútra
oheň, čo neuhasíš
iskra čo nevykrešeš
sila tmy a noci
chaotické záblesky farebných snov
v odtieňoch sivej
krásne dekadentné chute
dekadentne krásne nechute
naraz, súčasne, a pritom neustále
pomyslenie, že loďka života
občas...proste stroskotá
a narazí na útesy.
svetlo lámp, čo neosvetlí noc
spánok čo neosvieži
poznanie čo nedáva uľahčenie
a zase len tma..tma bez svetla
svetlo na konci, bez tunela
plameň sviečky na stoličke
a potopa vo vnútri
2 komentáre:
Pýtam sa, prečo je dnes toľko ľudí mladej generácie posadnutých dekadenciou a dolorizmom. stačí si prečítať dva tri blogy. všade smútok, všade tma. čím to je.
Už prestávame žiť. sme pasívni a hluchí voči radostiam života.
asi sme takí...
alebo si myslíme že takí sme.
na tom nezáleží.
len ide o to vyhrabať sa nejak z toho
pokiaľ sa dá...
Zverejnenie komentára