všetci sú vlastne rovnakí...
každý chce byť iný...
o veľa vecí sa snažíme, vediac, že nikdy sa neuskutočnia...a nahovárame si že to cesta je dôležitá, nie cieľ...až potom raz, keď prídeme na koniec cesty zistíme že kvôli pohľadu dole na cestu sme nevideli že kráčame opačným smerom...
snívam o svete ďalekom, no cestovať sa bojím snívam o mori širokom, no plávať som sa nenaučil snívam o v duši pokoji, no stále sa ešte bojím snívam o ceste bez konca, no vždy unavené nohy mám a po snoch príde návrat...a bez konca utekám zas znova do snov...