v autobuse, 2.40 ráno, 2.5.2008
z Ďaleka domov. .Teda, toho obvyklého...
teraz už viem, ako sa cíti homeless....ak pár dní nespí a je mu zima v noci
dostal som taký rýchlokurz...krátky, ale úderný
až tak, že ani všetka energia naspeedovanej veveričky nestačila na to aby som sa zohrial
začínam už (prekvapivo?) cítiť to, že ten spánok asi predsa len potrebujeme...
mám naň pár hodín v buse, hádam sa podarí
A aký bol vlastne ten festival?
skvelý!
podľa mňa to tí ľudkovia čo to hrali naskúšali úžasne...klobúk dole
a pokiaľ im to nekazilo obecenstvo(napr. priblbými poznámkami) tak to bolo aj vtipné, aj smutné, aj...proste všetko
každopádne, ak máte čas, a dá sa vám tam ako-tak dostať, tak tam skočte na chvíľku...
oplatí sa, nebudete ľutovať...
ja neľutujem
bol to taký zvláštny výlet..
napriek všetkým komplikáciam ktoré som podstúpil,
neľutujem ani na chvíľku že som sa preň rozhodol..
keby som sa bol býval rozhodol opačne, nesedel by som premrznutý,
ale napriek tomu excitovaný na sedadle starej karosy z Pd do ba,
ale čučal na intru pod perinou
bohatší o pár stoviek, chudobnejší o mnoho žážitkov
nezoznámil by som sa s ujom, čo mi ochotne nafotil a dal fotky z prehliadky zámku
(lebo som si ja, prudko inteligentný človek, nechal foťák doma),
nestretkol by som ďaľšieho fajn človeka z netu(naviac, podľa pokynov maminky slušivo nahodeného;) ) naživo
nezoznámil by som sa osobne s jedným šašom – nešašom s hanbiacou sa tvárou
(napriek veľa ďaľším skillom však nemajúcim schopnosť vysvetlovať zmagorenému kvázibratislavčanovi cestu tak aby neblúdil aspoň 10 min po sídlisku niekoľko sto metrov od jasne zadanej trasy – to je ozaj len moja vina, mal som zabočiť ooomnoho skôr. viem :P)
(neriešte, nepochopíte, tomu porozumie max. jeden človek na svete okrem mňa..teda..myslím :P)
ktorý mi bude na požiadanie kresliť po balóne (ale nakoniec sa ukázalo, že moc poslušný nie je..teda, ten šašo...ten balón síce tiež, ale on za to nemôže :))
nezistil by som, že:
-nielen jedna kamarátka zo strednej má taký ten sexi svieži hlások
-že niektorí aj napriek tomu že žijú nie sú štekliví (alebo naopak? :P)
-že kofolu večer zoženiete kúsok od miesta kde ste ju naobed márne hľadali
- že halucinácie po 43 hodinách bez spánku neprichádzajú (vraj od 72 dosť často)
- ale že to stačí na úplnú dezorientáciu v noci meste v ktorom ste v živote predtým neboli
- že niekedy je proste lepšie meniť plán na poslednú chvíľku ako vytrvať za každú cenu na dohodnutom harmonograme
takže...niekedy proste stojí zato urobiť to čo chcete..
aj tak nie vždy urobíte všetko čo chcete..
tak ste urobili aspoň niečo...