kde bolo, tam bolo
bola zila raz jedna dievcinka
zila sama, v malej chalupke, so svojou starou mamou
to dievcatko bolo sice male...ale velmi mudre
a malo vsetkych velmi rado...
ale ostatne deti ju nemali rady..lebo malo krasne hnede vlasky, kym ostatne boli blond
a vsetkych malo rado, a kazdemu pomohlo ked mohlo...
malo hnede vlasky...a rado nosilo taku peknu ciernu ciapocku...
nuz ju vsetci volali cierna ciapocka :)
nosila ju dokonca aj ked vyrastla
a stale mala tie pekne hnede vlasy, stale vsetkym chcela pomahat...a stale ju volali cierna ciapocka
islo toto dievcatko raz do lesa, na huby
ako si tak chodilo po lese, stretlo tam vlka
a zdal sa jej zvlastny...
iny, ako ostatni vlci...
aj tak bol taky...zvlastny...skoro by povedala az divny
miesto toho, aby po nej zavrcal
a uhryzol ju(aspon sa o to pokusil, ako ti dvaja co ich stretla dovtedy)
len tak ticho sedel..a pozeral sa na nu
mal neskutocne zvlastne oci
trochu sive...trochu zelene...nie hnede, ako vlci mavaju
neboli podliate krvou...ako u selmy na love...
boli zaliate slzami
nikdy predtym nevidela vlka plakat.
Nevedela, dokonca ani neverila ze by to bolo mozne
zvierata, a selmy uz vobec neplacu
placu len ludia...len oni maju ten dar
preto, miesto aby odisla a nechala ho tam, podstupila k nemu blizsie
podstupila, teda...pokusila sa o to...strach z takeho velkeho zvierata,
naviac takeho o akom ludia v dedine tvrdili ze zabijaju male deti(povravalo sa o tom uz oddavna, nikto vsak nevedel odkial sa to vzalo)
jej to vsak predsa tak uplne nedovolil
preto zastala asi v polovicke vzdialenosti medzi nou, a vlkom
ten, zbadajuc dievca az teraz, zavrcal
to sa predsa len zlaklo a odbehlo domov
avsak na vlka nezabudlo
o par dni, slo do lesa znovu
pomyslelo si, ze sa znova pride pozriet na miesto, kde Ho videlo
aj ked samo neverilo, ze by tam este mohol byt...dufalo, ze tam uz nie je...
uplynulo predsa peknych par dni...a aj keby ho nenasli ludia z okolia, co sem tiez chodili
a zo strachu pred selmami ho nezabili
tak by po tolkych dnoch musel uz zomierat od hladu
ked prislo na to miesto, kde sa prvyraz stretli
Zovrelo sa jej hrdlo...a...
nebol tam
oddychla si
nevedela preco...
ale z nejakeho dovodu bola rada ze ho tam nevidela
na druhej strane sa tuzila s nim opat stretnut
potom sa este velakrat vracala na to miesto...ale nikdy tam nebol...
potom skoncilo leto...presla jesen..a blizila sa zima
do lesa uz tak casto nechodila..nemala preco...
huby uz nerastli, ani lesne ovocie, tak tam sla len raz za cas
nazbierat par kuskov razdia do pece
raz, prave napadol prvy sneh
isla opat na drevo
ked nedaleko od chalupky zbadala vlcie stopy
ba co viac. nielen vlcie
aj stopy psie a ludske
v hrdle jej navrela hrca
v dedine sa v poslednej dobe vravelo
vraj im nieco obcas schmatne statok
povravalo sa nieco o rysoch
ale aj vlky padli na pretras
a tak, hoci sama nevedela preco
zrazu sa rozbehla po stopach
viedli hlboko do lesa
stupala po nich, ked zrazu uvidela na snehu nieco ine, cudzie, co sa od neho na prvy pohlad odlisovalo
nieco, co nan nepatrilo
bolo to cervene
Krv!
rozbehla sa este rychlejsie
stromy ju driapali do tvare, ale ona to nevnimala
bezala ako v tranze
co jej sily stacili
dobehla k malemu vybezku na kraji lesika
tu sa psie a ludske stopy stacali smerom k dedine
lovca to asi nakoniec predsa prestalo bavit
alebo mu plany zhatila tma
lebo tato cast lesa bola od dediny dost daleko
aj Dievcina chvilku uvazovala, ci sa nema vratit domov
este by to stihla, sice nie pred zapadom slnka, ale prisla by aspon tam, kde to pozna aj v polosere
rozhodovala sa asi par minut
potom sa vybrala po slabnucich stopach krvi dalej
sotva videla na otlacky stupaji na zemi pred sebou
pretoze prave vtedy zacalo jemne snezit
sneh sice nezakryl stopy...ale stazoval ich sledovanie
lebo sa jej vlocky stale lepili na roztvorene mihalnice
stupala..a kazdy krok sa jej zdal tazsi a tazsi
uz si myslela, ze sa mala predsa radsej vratit domov ked mohla
potom zbadala v dialke nieco ako jaskynu
povedala si, ze je lepsie ked bude tam ako vonku, aj tak Ho uz asi dnes nenajde
po chvili dosla k jaskyni
bola ucupena medzi vysokymi stromami
a jej vchod ciastocne zakryvalo krovie
zrazu...sa jej srdce rozbusilo.
pri vchode zbadala otlacky noh
vlcie stopy
opatrne vosla dovnutra
Bol tam.
vzadu, ked uz myslela ze sa zmylila...
zbadala Jeho oci
vlcie, a pritom ludske
dnes neplakali
dnes boli cervene, podliate krvou
pokusila sa k nemu priblizit..no on sa ju pokusil odohnat ako pri ich poslednom stretnuti
tentokrat neusla...ani nemala kam..vonku uz husto snezilo...
pozrela sa mu do oci
a pokusila sa mu ukazat, ze mu nechce ublizit
pochopil
aj tak jej vsak nedovolil priblizit sa blizsie ako na par krokov
sadla si
riekol si: sedela hodinu, dve
sedela hodinu, dve
potom sa posunula blizsie
pozrel sa na nu, ale nic neurobil
len slabo zaskucal
pozrela sa mu, a na lavej prednej nohe videla cerverny flak
posunula sa blizsie
slabo zavrcal
zase cakala
a chvilami sa dostavala blizsie a blizsie
uz len kusok
bola skoro na dosah ruky
priblizila sa...stale sa mu pozerala hlboko do oci...
niecim ju fascinovali...boli take iste, ako mala ona...ale u vlka...vlk predsa nemoze mat oci ako clovek!
ale tento mal.
dotkla sa jemne jeho lesklej kozusiny na boku
pozerali si do oci..a ona bola fascinovana tym, ako je pri nom blizko...
nikdy nic podobne nezazila
nahle...nahle pocitila silne nutkanie...
Objala ho.
nebranil sa...len slabo zastonal
alebo to sa jej len zdalo? nie, to muselo byt skucanie...vlky nestonaju
ale mala pocit ze to pocula...
zahnala tu myslienku
lahla si k nemu, pritiskajuc si ho k sebe
hladila ho rukou po ciernej kozusine, ktora ani v zime nevybledla, ako zvyknu blednut kozuchy obycajnych vlkov
ani sama nezbadala kedy zaspala
nevedela ako neskoro zaspala..citila, ze musela byt uz hlboka noc
prebudila sa rano
lezali vedla seba, schuleni a pritisnuti k sebe ako milenci
vtom ju napadlo, ze je zraneny
opatrne sa pokusila prezriet mu ranenu nohu
nastastie, rana bola menej vazna, nez ako podla krvacania vyzerala
podviazala ju kuskom latky co mala pri sebe
ak s nou nebude privelmi hybat
o par dni bude moct na nej stat
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára