tak o tom uvažujem, že asi možno prestanem písať.
presnejšie, prestanem písať na blog
ono je to asi tak: každý človek má rád ak si ho kvôli niečomu cenia.
u mňa to je písané slovo.
ale dosť často mám stavy, keď potrebujem povzbudenie, aby som v tom pokračoval..
a ak neprichádza...potom odchádza chuť písať...
takže...ak aj neprestanem, asi si dám pauzu...neviem ako dlho
ale nebaví ma hovoriť do steny

Max I. - Stretnutie

Max sa prebudil skoro ráno, okolo pol šiestej. Teda...skoro zobudil...hoci, pre neho to bol obvyklý čas na vstávanie, i keď väčšina jeho rovesníkov vtedy ešte hlboko spala...

Nikdy nedokázal dlho spať...faktom bolo, že sa budieval často aj skôr, ale väčšinou nevstal z postele skôr ako o 6. Nevidel v tom zmysel.. nikam sa neponáhľal.

Málokedy spal viac ako 5 hodín, aj keď si stokrát zaumienil, že pôjde spať skôr, vždy nakoniec zapadol do postele najskôr o 1, pol 2 nadránom. Jednoducho nemohol spať.

A ešte zriedkavejšie ako noci dlhé spánku boli u neho sny. Už pár rokov mal spánok zbavený toho, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, niektorí dokonca za zbytočnosť. Max ich za zbytočné nepovažoval. Vlastne, celkom by privítal, keby sa mu konečne po dlhej dobe niečo snívalo. Ale na splnenie tohto priania čakal márne. Ako na splnenie väčšiny svojich prianí.

Takže si už nerobil veľké nádeje na veci čo si prial...

Riadil sa podľa princípu, ktorý hovoril, že veľké očakávania prinášajú so sebou veľké sklamania.

Niekto by ho nazval pesimistom, niekto realistom...Max bol...ťažko povedať, aká bola vlastne jeho filozofia...ale najskôr by sa asi dal zaradiť k nihilistom, hoci neznášal škatuľkovanie a predsudky. Nehlásil sa k žiadnemu známemu svetonázoru otvorene, lebo nechcel, aby ho ktokoľvek súdil alebo za niečo vyhlasoval... bol posadnutý slobodou voľby napriek tomu že mal často pocit, že si vlastne vybrať nemôže...

to ráno bolo dokonale obyčajné (Max by ho možno nazval stereotypné, no rozhodne nie „normálne“ – neznášal totiž toto slovo použité v podobnej súvislosti) :

ráno sa prebral, zapol počítač a čakal než sa načíta mailbox...robil to tak skoro každé ráno, aj keď vedel, že keďže poštu kontroloval večer, asi ťažko tam niečo bude. Ale trochu ho to ukľudňovalo, mať hneď od rána kontrolu nad svojím životom.

Nebol vždy tak posadnutý kontrolovaním svojich činov a vecí okolo neho...voľakedy...

kedysi bral veci tak ako prišli, nepremýšľal dlho o tom ako ho ovplyvňujú, kým do jeho života nejak nezasiahli. No od istej doby si dával pozor, kam smeruje a aj najmenšie vychýlenia od toho čo považoval za dobré pre jeho ďalší osud tvrdo korigoval na „správnu cestu“ (ako to on sám nazýval).

Nič nové...ešte stále neprišla odpoveď z jednej firmy, kde pôsobil ako konzultant a prednedávnom pre nich pracoval na jednej zákazke, ktorá, pravdupovediac bola trochu sporná. Vraj išlo o záležitosť súvisiacu s armádou a podľa niektorých to poriadne smrdelo.

Maxovi to bolo jedno...voľakedy býval pacifista, ale čas obrúsil ostré hrany.

Ešte pred pár rokmi mal v sebe ešte isté morálne zábrany – nebral kšefty priamo súvisiace so zbraňami, teraz mu to bolo úprimne jedno. Nikto sa úprimne nezaujímal o neho, prečo by sa mal on starať o niekoho blaho? A výčitky svedomia ho netrápili. Bolo jasné, že ak danú vec neurobí on, niekto iný to urobí. A zo zásad nevyžiješ, a ak sa potrebuješ najesť, je ti vcelku jedno kto to platí.

Teraz naposledy šlo o pár liečiv, čo zefektívňovali ľudské zmysly...celá záležitosť bola vlastne ešte len v štádiu výskumu, testovali kombinácie istých látok s kofeínom a podobne...

Celý výskum v podstate začal ešte na vysokej škole, mal si nájsť tému na odbornú prácu ktorou sa bude zaoberať. A keďže nemal rád dlhé večery presedené nad knihami, povedal si že to urobí o niečo ľahšie...a tak začal skúmať energetické nápoje, kávy, čaje a podobné životabudiče aby našiel jeden, ešte účinnejší...

Vtedy to bol iný Max...mal okolo 20, veľa snov, pár ideálov a izbu na internáte...

Striedavo sa flákal po vonku s kamarátmi, behal za dievčatami alebo sa venoval škole, ktorá ho ani veľmi nebavila, ale niekedy sa tak nudil, že sa aj učebnice stávali vítanou zmenou.

Nemožno povedať, že by nemal školu vôbec rád. Len sa mu väčšina vecí zdala nepotrebná a zbytočná. Mal rád veľké výzvy. A memorovanie poznámok z prednášok za výzvu práve nepovažoval. Preto venoval svoj čas iným, podľa neho zaujímavejším veciam.

až dovtedy....

Piatkový večer, obvyklé flámovanie na obzore.

Sedeli ako obvykle v obľúbenom podniku a popíjali. zatiaľ len pivo, noc bola ešte mladá

vtom ju uvidel. Ju.

Predstavte si čiernobielu fotku a na nej jednu postavu, ktorá je farebná.

Tak nejak ju vtedy videl, naľavo, napravo videl nejaké nejasné obrysy baru okolo, ale v strede... v strede bola Ona.

Nikdy predtým ho nik tak nezaujal, nikdy sa mu nestalo aby ho niekto takto fascinoval

pritom, čo sa vzhľadu týka, mohla sa niekomu nezaujatému zdať nezaujímavá – modré oči, pár rôznofarebných prameňov v čiernych vlasoch, modročierne šaty.

Ale tie oči...mali v sebe niečo zvláštne...uvedomil si, že práve tie oči ho tak veľmi na nej priťahujú, ony spôsobili že si nevšíma nikoho iného

a tieto oči sa dívali naňho...kľudne, takmer nevšímavo. avšak...

avšak nie úplne nezaujato, cítil že ho volajú, že ten prvotný dojem je len klam, tie oči k nemu hovorili: poď bližšie, poď sem, príď k nám a zadívaj sa do nás zblízka.

Poslúchol tie oči, oči čo ho volali a prišiel k Nej bližšie.

„ahoj“ pozdravil sa jej (v tej chvíli ho žiaľ, ako naschvál, nič vtipné a nápadité nenapadalo)

neodpovedala, len sa na neho ešte raz zadívala, potom odvrátila zrak.

hm, to nebol práve najšťastnejší úvod, pomyslel si Max.

ale v tých očiach predtým uvidel niečo, čo ho nútilo pokračovať v rozhovore.

ako keby tam zrazu preblysol celý svet, všetky krásy čo len na svete existujú, všetky farby, ďiaľky, i kraje blízke, akoby nazrel do odrazu krás sveta na obrovskom jazere.

po chvíľke sa mu podarilo nabrať odvahu a opýtal sa:

„nepôjdeme sa niekam prejsť?“ - ani nečakal že odpovie áno, okrem toho „ahoj“ zatiaľ nič svetoborné nepovedal, ale na jeho počudovanie.. -

„prečo nie, možno tam bude trochu lepšia atmosféra ako tu, nemám rada davy“

Vyšli do letnej noci, smerujúc k parku blízko miesta kde sa stretli.

Maxovi sa nejak nakoniec podarilo zlomiť kliatbu mlčania a po chvílke už rozprával ako pred ktorýmkoľvek iným dievčaťom ktoré takto spoznal.

Ona sa zdala byť stále rovnako záhadná ako na začiatku, na jeho otázky odkiaľ je a kto je odpovedala vyhýbavo:

„je pre teba moje meno a miesto odkiaľ pochádzam naozaj tak dôležité?“

chvíľu ešte premýšľala a potom mu odvetila: „tam odkiaľ som ma volajú Eli-sen-ga-teo, v tunajšej reči to znamená „Tá-čo-kráča-nocou“ , ale ty ma kľudne volaj ako ostatní tu, Elizabeth, prípadne Eli.“

„to si nejaká indiánka alebo čo?“ zasmial sa Max.

Také meno v živote nepočul, ani netušil aká to je reč.

„možno áno, možno nie“ usmiala sa Eli a ani sa nepozrúc na Maxa kráčala ďalej.

„nesadneme si?“ Maxa už boleli nohy, preto, pozerajúc sa na hladinu blízkej rieky navrhol niečo pohodlnejšie Predsa len, na dlhé prechádzky nikdy veľmi nebol.

„nie, vlastne, ja už pomaly musím ísť, zbohom“ odvetila Eli.

„Teraz? to hádam nie, ešte len bude polnoc, ozajstná zábava začne až po polnoci“

„ostaň“ povedal a otočil sa k Eli...

Ale Eli tam už nestála.

nas**ný post

som nervózny
strašne nervózny
zo všetkého okolo
zo všetkých okolo


z toho, že Hľadajúca asi nedala skúšku na školu
z toho že segra má tiež nejaké divné počty
že doma mám robiť miesto učenia
že sa mám učiť miesto toho aby som si užíval leto
že ma nikto nechce
že možno vlastne ani ja tak velmi nikoho nechcem
že ak niekoho raz aj chcem, tak neviem ako na to
že sa odo mňa stále niečo očakáva
že tie očakávania často neplním
že sa tvárim aký som v pohode a niesom
že mi občas tak velmi chýba niekto komu môžem povedať všetko
že ani tá sprostá robota mi asi nevyjde
že nakoniec celé leto bude možno stáť za ho***
že mám chuť kopať a niet do čoho

že som tu štýlom akým tu som, chovám sa ako sa chovám, a som sám spôsobom akým som sám

a vlastne viete čo?

forget it...

never mind...

Die another day

ďaľší deň preč
ráno budík, kruhy pod očami, cesta električkou, posledné pohľady do otázok, dve hodiny písanie vzorcov, rovníc, reakcií
čakanie, dlhé, únavné, s efektom de-javu
iný výsledok, dobrý výsledok
relatívne
poobedňajší littlie chat icq
spanie, ležanie, mŕtvosť ducha i tela
sťahovanie hudby, zase nová vec pre mňa
počúvam dokola takisto, ako vždy, len piesne sa menia
a opäť little chat, čítanie hovadín, pozeranie seriálov, filmov, whatever
zmeškaný basket, nikto nezavolal
nedotklivosť, len bez urážania sa
veď MfP
všetko, všetkých...
až na...no, ale to doesn´t matter
a isto nepatrí sem
a naviac to je silne nepravdepodobné
a okrem toho nepraktické
a asi naviac aj nereálne

prechádzka, premýšľanie o ničom a o všetkom

hudba, little chat
koniec dňa

maťo: asi by som sa mal začať učiť
hej, 10h pred skúškou sa to silne odporúča...pokiaľ si to nerobil predtým

Somebody's soaked,
somebody's cliché.
Am I caught in the storm.
The sleeping creature.
For I beg high and hope,
For I beg high and hold.
Till I fall in the storm.
The storm of cliché.


a support lesbians robí celý deň support



ako sa prejavuje schiza?

hm, čo ak niekto niečo tak dlho tvrdí že je, až sa tým stane?

divné, divné to je

divný som

nepoznáš ma? nepoznám sa...ako môžeš ty

offtopic
mám chuť na melón..ale nie sám

kto chce, nech sa hlási...
ak niekoho vyberiem, ozvem sa
alebo neozvem, mám strach
ozvi sa
a vlastne..aj tak sa nepoznám

len viem, že som..disabled...či momentálne, mentálne alebo trvalo, to sa ešte uvidí

o zvieratách a ľuďoch

dnes, pri prechádzke po meste, cestou cez Námestie SNP

idem okolo miesta kde sedávajú všelijaké živly...homeless, žobráci, ľudia bez nádeje

a vidím niečo, čo som ešte nevidel

prvý raz vidím "žobrať" psa...
miska s vodou, klobúk na peniaze
a ceduľka
"ak máte radi zvieratá, prispejte"(+ niečo ďaľšie, dlho som sa nezastavil pri tom, len som prešiel..možno som aj mal...ale nato už je neskoro teraz asi)

a tak som sa zamyslel...

už sme si zvykli že používame na dosiahnutie svojich cieľov vydieranie, intrigy, všeličo
niekedy mám pocit, že každý druhý žobrajúci hudobník je slepý harmonikár
ale chudák pes...začo si to zaslúžil?

áno...ten čo ho tam nechal, aby mu "zarábal" bol určite niekde blízko..pravdepodobne nie kvôli psíkovi...
ale preto aby mu snáď niekto nedajbože(sedel blízko kostola-hádam vypočítavosť, spoliehanie sa že ludia idúci z kostola/do kostola budú milosrdnejší? hlúpejší? neviem ) nevzal peniaze čo mu chudák pes "nažobre" (ono by to vlastne ani v úvodzovkách byť nemalo, on z toho psíka skutočne spravil žobráka, rovnocenného s hociktorým iným) z klobúka
a dúfam aj, že ak bude vidieť že je psíkovi príliš teplo - napriek miske s vodou ktorú mu tam nechal - aby ho odviedol niekam do chládku

ale skôr mám pocit že by mal ísť "do chládku" človek čo ho tam nechal...

síce je chvályhodné že mu nechal aspoň tej vody a teda ho netrápil smädom...
ale nenapadlo ho, že ak bude na slnku, aj tak mu bude zle?

aj nám, ľuďom príde zle keď sedíme celý deň na slnku...
pes asi nie je až tak odlišný od toho akí sme my

len mi prišlo zle, že niekto zaťahuje do svojich problémov aj chudáka psa...
zato že jeho pán nemá peniaze, má chudák presedieť na slnku celý deň aby si pániček mohol večer kúpiť Sladkú Pani?

prišlo mi tak trochu zle...akí my ľudia vieme byť...
to že sme krutí k sebe..to je smutné, ale nato sme si (žiaľ) už zvykli...ale prečo robíme podobné veci zvieratám..ony sa nemôžu brániť

nie som greenpeace-ák alebo niečo podobné...
len mi je ľúto, keď niekto niekoho zbytočne trápi...

deti a zvieratá by sme nemali používať ako nástroj citového vydierania...
je to podlosť najhrubšieho zrna...

taký divný večer...zas

no, neviem ako je to so mnou...
už som si hovoril že som si prežil všetky fázy svojich nálad - tie svetlé aj tie viac sivé
momentálne už asi ani tie farby neskúmam...pre istotu...

aa..vrátil som sa...k Farinovi U.
aa jeho baladám
aa moja kedysi velmi (a momentálne zas) hraná (u mňa v mobile v sluchátkach napr)
Phaenomenal egal
(pre neznalých - ae v nemčine = ä..aa...šak ja ho tu mám...síce to neni to ä ako v nemčine, ale to z vás nikto nespozná, tak čo :P)
no, takže Phänomenal egal, len pre vás:


neviem či to je tak naschvál..ale ako...všimol som si na tom klipe jedno...
že on spieva o tom ako mu je niekto ukradnutý...a všetky ženy ho žerú

aj keď..no, je to Farin, čo by som čakal, že :))

aach jo...aj by som sa sťažoval..ale bol som vychovaný tak, že keď mi je dobre, mám sa chváliť, ale nie moc..a keď mi je zle, mám byť ticho..

tak som zvoli kompromis..lebo keďže ani nálada nieje presne definovatelná, tak ani to čo robím nebude..počúvam, píšem, ale nesťažujem sa :)

aj tak...komu by som sa aj sťažoval, že...aj tak toto (skoro) nikto nečíta..našťastie :)

mám chuť sa niekam šťavnato a hlboko kopnúť.
za to, čo zo seba robím.
za to, že zabúdam žiť.
ani nie zabúdam..nechcem
za to že vždy musím mať pocit kontroly
zato že surovo odpisujem
zato...že mám pocit, že ak trpím, majú ma ostatní utešovať
každý má problémy
a väčšina ludí má závažnejšie problémy ako ja
tak prečo sa niekedy tvárim
zato, že nepozerám na hviezdy, ale do zeme...
zato, akým som sa stal
hnusím sa..sám sebe