o veľa vecí sa snažíme, vediac, že nikdy sa neuskutočnia...a nahovárame si že to cesta je dôležitá, nie cieľ...až potom raz, keď prídeme na koniec cesty zistíme že kvôli pohľadu dole na cestu sme nevideli že kráčame opačným smerom...

snívam o svete ďalekom, no cestovať sa bojím
snívam o mori širokom, no plávať som sa nenaučil
snívam o v duši pokoji, no stále sa ešte bojím
snívam o ceste bez konca, no vždy unavené nohy mám
a po snoch príde návrat...a bez konca utekám zas znova do snov...

reakcionizmus

sporadicky vykrikujúc do tmy
dúfame či nedúfame
že si niekto všimne popraskané šupinky
nášho ja

tak... ais už je kompletný. už len podpis uja, čo má krásne írečité slovenské meno, odovzdať výtlačky bc práce(ešte nevytlačené - budú zajtra, dnes mali v knižnici pokazenú tlačiareň) aa môžem sa v kľude stresovať kvôli blížiacim sa štátniciam(25. august ale zas tak blízko nieje, čomu bude asi zodpovedať aj úroveň stresu).
a inak...teplo jaxviňa :)

a ako sa tak pozeral na otca, otca
ktorý sa s ním v posledných rokoch málokedy milo rozprával,
vidiac ako načúva cudzej žene,
niečo vo vnútri ho pobádalo upozorniť na seba.
ale vedel že upozorňovať na seba je prvým krokom k sebaľútosti

tam i tu

napoly áno, napoly nie
trochu príliš a príliš málo
tápem, šmátram, nikde nič
sám na seba si pletiem bič
nevhodnosť a nerozhodnosť
chvíľu viem, chvíľu neviem, chvíľu chcem a chvíľu...
unášajú ma fialové krídla
farba zvláštnych vecí a udalostí.


zvláštne veci sú vždy fialové...
a ja som vždy napoly...

tma, noc, ticho
realita stíha sen
šumenie hviezd sa stráca
v slabom lesku mesiaca
a noc...ožíva