cítim sa unavený.
nie zo života (výnimočne) ale len tak...teda, asi nie len tak, ale zo školy, počasia (až na posledné dva dni) a z toho že som stále plne nenavykol na ten nový(starý) školský režim

naviac sa mi stále pripomínajú nesplnené sľuby (Max a iné), nestíham veľmi chodiť domov, sestra chytá blavácky prízvuk a zabúda telefóny čo samozrejme znova odnášam ja.

moja lenivosť prekonáva hranice o ktorých som ani netušil ako vysoko (ďaleko, hlboko? aký pojdem označuje rozsah lenivosti najlepšie?) sú, takže už aj jednoduché prepísanie textu z podoby ručne zaznamenanej do digitálnej formy čitateľnej verejne na internete mi robí neskutočné problémy(tiež ťažkosti, inak povedané: trhá mi to žily )

nesťažujem sa. síce sa tomu viacmenej sám čudujem ale mám viacmenej stále náladu aspoň na 10-15°, čo u mňa nie je (zvlášť v jesenných mesiacoch) najbežnejšie.

knihy nečítam, momentálne je jediná činnosť na ktorú sa zmôžem jeden a pol litra čierneho čaju. bez citrónu, lebo ten nemám a do obchodu sa mi nechce - načo aj, bol som doobeda (počas prednášky na ktorú naozaj, ale NAOZAJ nemá zmysel chodiť) a keďže som naň zabudol, moja hrdosť mi hneď pripomenula že ja som ho vlastne dnes ani kúpiť nechcel. moje ego vie byť veľmi kreatívne. niekedy.

btw...zistil som že pozrieť 130 dielov seriálu, každý trvajúci cca 20-25 min nie je vôbec taká rýchla záležitosť ako by sa mohlo zdať...najmä keď sa človek musí starať o také zbytočnosti ako je spánok, škola, komunikácia na icq, či nedajbože jedenie a pitie.

vôbec, pri počítači by sa teoreticky dalo aj chudnúť, takže nie je pravda čo tvrdia odporcovia technológii že zo sedenia za pc človek priberie.
to platí len ak pri ňom má niečo položené. a to má pravý maniak len vtedy ak ho niekto obslúži, pretože sám na to nemá čas. takže ak sedíte 8h pri počítači, síce spálite rádovo niekoľkokrát menej kalórii ako keby ste šli, povedzme na prechádzku, ale na druhej strane, bez cudzej asistencie neprímete viac energie v strave ako tomu zodpovedá.

nehľadiac na túto premyslenú teóriu musím povedať, že som pribral.
moja hmotnosť týmto tempom čoskoro presiahne 95kg, čo síce pri mojej výške nie je nijak veľa...problém je, že sa to neukladá práve vo forme svalov na bicepsoch či kociek na bruchu...keby áno, kľudne priberiem ďaľších 10kg.

ale tak čo už.bruško utešene rastie...vidím to tak na druhý mesiac..zatiaľ...uvidím ako pôjde ďaľší trimester...

o tom ako poteší pochvala...

netreba hádam dlho hovoriť...
najviac nás teší pochvala od niekoho koho uznávame..alee...

včera som bol zas po čas v práci...celý deň sa neudialo nič zvláštne.
až potom tak okolo pol deviatej prišiel jeden manželský pár okolo päťdesiatky.
mali pár vecí na vozíku a ďalšie mali mať na talóne (to je taká objednávka, potom vám ten tovar čo zaplatíte pri pokladni vydajú na výdaji tovaru).
a stalo sa, že talón nechcela pokladňa vziať...tak som volal na oddelenie kde ho vystavili nech to pozrú
vyskytla sa chyba v systéme a talón nebol nahodený do systému.
bolo treba poslať zákazníka na CS (Služby zákazníkom) kde by mu vystavili druhý, taký istý len správny.
zákazník bol nervózny, hovoril niečo o tom aké to tu je, keď si musia to čo chcú naložiť sami a ešte potom riešiť nejaké papiere čo niekto tu zle vypíše.
skoro sa vzal a odišiel aj s vozíkom(ktorý mimochodom, nemal ešte zaplatený :))
tak som ho slušne poprosil nech to zaplatia a ospravedlnil sa mu(neviem či dvakrát či trikrát) za vzniknuté ťažkosti,
za nimi stála jedna mladá žena, možno okolo 28, ktorá mi povedala keď prišla a mala platiť, že sa jej páči ako som vybavil toho pána pred ňou, napriek tomu že bol dosť nepríjemný(medzi nami, to nič nebolo, boli tu aj horší ;)) a nenechal som sa uniesť a pekne slušne som mu všetko objasnil ako a prečo musia ešte ísť na to CS.
a keď odchádzala povedala pani ktorá bola s ňou(predpokladám že to bola jej mama) doslovne :
"vidno že tento pán je profesionál"

ja viem že celé to vlastne nestojí za reč..robil som svoju robotu tak ako som mal...ale ten pocit, že prišiel niekto úplne cudzí a pochválil ma ako som to urobil pre mňa v tej chvíli znamenalo viac ako keby mi za to čo som spravil dali možno 50-100 korún naviac na výplate(aj keď ani tento nápad nieje zlý ;))
proste..taký ten pocit hrdosti na seba...dlho som to nezažil takto od cudzieho človeka...u ktorého viete že nemá dôvod vám to hovoriť pokial to nemyslí vážne, pretože mu vlastne môžete byť ukradnutí....
kdežto pokial vás pochváli niekto z okolia..teší to tiež..a iným spôsobom..ale niekedy si poviete že keby mu na vás nezáležalo, tak vás tak veľmi nepochváli...

neviem, stalo sa vám niekomu niekedy to čo mne? pochvala (v akomkoľvek smere) od úplne cudzieho človeka ktorá vás tak povzbudila že aj keď ste dovtedy v danej veci nijaké nadšenie neprejavovali tak potom ste začali?

občas sa ma pýtali niektorí ľudkovia v mojom okolí kedy a či bude pokračovanie Max-a
bude.
už som viacmenej rozhodnutý že pokračovanie napíšem.
nejaký čas som s tým váhal, čo bolo spôsobené aj istým útlmom v mojich nápadoch.
povedané po slovensky, nevedel som ako mám pokračovať...
našťastie, táto kríza sa ukázala dočasnou (:)) takže už o nejaký čas sa hádam podarí dopísať tretiu časť...a potom dúfam budú ďalšie časti prichádzať s trochu menším časovým oneskorením ako tomu bolo v tomto prípade :)
ono druhým, tiež nie nepodstatným dôvodom bolo že som na písanie tak trochu nemal čas...pendloval som medzi prácou domovom a internátom, takže na nejaké vymýšľanie príbehov naozaj už neostalo ani toho času, a ani síl
síl je stále neveľa, ale čas by mal byť už trochu lepšie organizovaný :)
takže..vydržať vydržať vydržať :)

zmena je smrť..smrť je život

(rozlúštenie zmyslu nadpisu post-u nájdete nižšie)

trochu som sa včera zamyslel nad tým, ako to je, keď sa zrazu objaví niekto, koho ste nevideli roky, možno dokonca desaťročia.
priviedla ma k tomu návšteva jedného otcovho priateľa z detstva včera poobede.
zrazu sa objavil pred bránou a pýtal sa na toho človeka, s ktorým kedysi(minimálne toľko rokov pred mojím narodením, koľko uplynulo od neho) behával po vonku a trávil prázdniny.

ako to je s tými návratmi?
čakáme že všetko bude viacmenej rovnaké...a ak nebudú rovnaké veci, ľudia budú určite stále tí istí
a potom..prídeme na to, že oni sa zmenili, my sme sa zmenili a vlastne nič nie je také ako bývalo...
nezáleží na tom, či uplynul jeden rok, či dvadsať.
návrat do histórie je vždy tak trochu operáciou našich spomienok, ktorá je v skutočnosti už len pitvou našich nádejí že všetko ostalo ako bolo...

spomínam na tú včerajšiu návštevu preto, lebo pred časom som sám spomínal na pár ľudí čo pre mňa veľa znamenali...
a tiež už je to len pitva, vyberanie mŕtvych okamihov, ktoré sú miestami ešte teplé, ale tak beznádejne po smrti.

podľa mňa je jediný prípad, keď môžu byť spomienky živé...a to, ak človek na ktorého spomíname(prípadne vec) už nie je. zomrel.
trochu irónia, nemyslíte? jediný kto v našich spomienkach bude ozaj žiť, je ten kto zomrie...lebo sa nezmení, naše spomienky na neho budú stále rovnako aktuálne aj po mesiaci, roku, desiatich rokoch...

hovorí sa že zmena je život...ale len pre ľudí...
pre spomienky je zmena smrť..

naše spomienky stále umierajú, zakaždým keď sa ich pokúšame oživovať...
otázka znie: máme sa o to vôbec pokúšať?



pozn.
prípadné (aj nesúhlasné) reakcie sú vítané, rád by som vedel čo si myslíte vy...a ako vlastne riešiť nejaké tie návraty k spomienkam

ad uhorková sezóna (soriri) + úniky z reality

hm, možno to je blbý príklad s tou marhuľovou...
ale také čučoriedky sa môžu zberať dlho tiež...

áno, viem prečo uhorková....
ale ja nechcem písať o uhorkách...aj keď...

teraz, práve pred chvíľkou som sa zamýšľal nad tým, že vlastne cez leto nemám veľmi kam ujsť...
mám na mysli takzvané úniky z reality...K. vie veľmi dobre o čom hovorím...z vás ostatných asi v obraze nie je nikto, ale zhruba je to takto:
keď sa mi už nič nechce, všetko ma štve, alebo mi je naopak všetko jedno, vtedy nastupuje fáza únik
volám núdzovú linku (nie 158, ani 112 či niečo podobné, ale K. :)) a zisťujem, že predsa sa dá len tak niekomu zavolať a zmiznúť
zo školy, z intráku, z mesta...aj keď nie fyzicky, duševne určite...
taký slavín rozhodne nepatrí medzi miesta kam chodím po škole...

ale nakoľko K. trávi leto v drahej Prahe - čo jej mimochodom prajem-aj ja by som tam asi šiel, keby boli veci trochu inak- tak teraz nikto takto na linke nieje...

a to som nespomenul, že s K. sme sa takto stretli aj prvý, úplne prvý raz...
chápete.."poznáte" niekoho pár týždňov z dopisovania z icq a potom mu zrazu zavoláte aby došiel na námestie a on dojde...a nebojí sa že ste nejaký úchyl, alebo niečo podobné

tieto úlety mi teraz ozaj trochu chýbajú...je kopa iných vecí čo môžem robiť(a vlastne aj robím) ale tieto úlety sú tak jedinečné, že sa im (skoro) nič nevyrovná. a horšie...uvedomujem si, že už tých úletov bude minimum, lebo K. sa hádam nejak podarí ostať v tej Ph aj cez rok...takže...
asi by som si mal nájsť niekoho iného na úlety...hlási sa niekto? :)

uhorková sezóna

tak nejak sme sa ocitli v istom období, keď sa vlastne dokopy nič nedeje.
všeobecne sa to označuje termínom uhorková sezóna.
prečo však práve uhorková?
prečo nie marhuľová, broskyňová alebo trebárs čučoriedková?
:)


nakoniec som sa rozhodol vypočuť (relatívne početné) nabádania môjho okolia na tému blog, takže sa tu asi predsa občas ukážem...

momentálne sa vyhováram na uhorkovú sezónu.
hoci je pravda, že sa mi len strašne nič nechce :)
preto tu, na mojej stránke tá uhorková záležitosť vlastne existuje...
ale polepším sa.
snáď.
:)

tak o tom uvažujem, že asi možno prestanem písať.
presnejšie, prestanem písať na blog
ono je to asi tak: každý človek má rád ak si ho kvôli niečomu cenia.
u mňa to je písané slovo.
ale dosť často mám stavy, keď potrebujem povzbudenie, aby som v tom pokračoval..
a ak neprichádza...potom odchádza chuť písať...
takže...ak aj neprestanem, asi si dám pauzu...neviem ako dlho
ale nebaví ma hovoriť do steny