Protège-moi

C'est le malaise du moment
L'épidémie qui s'étend
La fête est finie on descend
Les pensées qui glacent la raison
Paupières baissées, visage gris
Surgissent les fantômes de notre lit
On ouvre le loquet de la grille
Du taudit qu'on appelle maison

Protect me from what I want
Protect me

Protège-moi, protège-moi

Sommes nous les jouets du destin
Souviens toi des moments divins
Planants, éclatés au matin
Et maintenant nous sommes tout seul
Perdus les rêves de s'aimer
Le temps où on avait rien fait
Il nous reste toute une vie pour pleurer
Et maintenant nous sommes tout seul

Protect me from what I want
Protect me

Protect me from what I want (Protège-moi, protège-moi)




ten zlý pocit v tejto chvíli,
epidémia čo klame,
oslava končí, odchádzame
Myšlienky, ktoré mrazia dôvody
Očné viečka zavreté, šedá tvár
rýchly fantóm v našej posteli
Otvárame mreže
toho čo nazývame domovom

Ochraňuj ma pred tým čo chcem

sme hračky osudu
spomeň si na božské chvíle
žiarivé ráno
teraz sme celkom sami
strácame sny o láske
čas, keď sme nič nerobili
Zostáva nám celý život pre plač
a teraz sme sami

Ochraňuj ma, ochraňuj ma
Ochráň ma pred mojimi želaniami
ochraňuj ma

keep smiling

just ležím na posteli, počúvam system, niečo čo by ma ešte pred pol rokom, rokom rozhádzalo, nejde mi ani icq, iné závislosti som vypol dobrovoľne
a napriek tomu to je také...iné ako bývalo
neviem či mi to trochu aj nechýba...cítiť sa hodne down, aby som sa mohol potom cítiť hodne up...
hm...nie, nechýba...síce je to také nemastné, neslané...ale stále lepšie ako rezať si do duše žiletkami a posýpať si rany soľou.
takže vlastne...to je všetko okej...
to je fakt divný pocit...
hm...mohol by byť častejšie....

oneskorený post z 24.4

taakže...včera som bol lenivý(dneska som síce stále lenivý) ale musím sa pochváliť :P

kúpil som si batoh.

na notebook...aj...

bol som si kuknúť na úplnom konci Bratislavy,
(z môjho pohľadu. dobre viem že pokračuje ďalej, táto naša dedinka s rozprestiera doširoka-doďaleka, ale toto bola koncová zastávka električky - č.2 ak by niekto chcel presne vedieť kde som bol ;))
aby som našiel adepta čo by spĺňal hlavné dve(tri) požiadavky:

1.musí tam vliezť notebook.
Lilith sa tá jej stará taška už vôbec nehodí..
(a mne sa ani nepáči. nikdy sa mi vlastne nepáčila, ale bola free ;))


2. nemenej podstatná-musí tam vliezť všetko čo budem eventuálne niekedy ten deň potrebovať
(a niekedy aj to čo nebudem potrebovať, ale z nejakého zvláštneho dôvodu to tam chcem mať)

3.ešte by mal trochu vyzerať
(najlepšie čierny, toleruje sa aj červená v kombinácii s čiernou)

no a ako to dopadlo?

zo všetkých tašiek,vreciek, báglov a ruksakov som si vybral tohto miláčika:



Ja viem čo si hovoríte:

veď ani zďaleka nie ječierne, či čiernočervená

áno, je to tak..

po dlhej (že K. ;)) úvahe som prišiel na to,
že je lepší batoh čo spĺňa aspoň prvé dve požiadavky,
ako batohy čo nespĺňajú ani jeden..

a hlavne...že je lepší ako status quo

tak som si ho priniesol domov(na intrák...čo vlastne je doma-trávim tam 5 nocí zo 7..niekedy aj viac)

len som si opäť uvedomil, že niekedy nie je dôležité ani tak to čo chceme, ale to čo môžeme mať..a to čo by nám stačilo

jasné že keby majú rovnaký v čiernočervenej kombinácii, beriem hneď.
neváham
ale nemali..a ja som sa musel rozhodovať na základe svojich požiadaviek a možností

ako sa rozhoduje každý v hocijakej inej záležitosti

je tu to, čo môžme mať, to čo chceme mať, (prípadne to čo máme) a to čo by nám stačilo
a umenie je, vybrať si tak, aby sa aj vlk nažral, aj batoh ostal celý...

aprílové rozjímanie

ako mŕtva hviezda padám nocou
až na úplné dno
srdce schladlo, stíchlo
už nevládne viacej života mocou
necítim nič, bolesť ustúpila
však nie je tu žiadna dobrá víla
čo by ma zachránila.

čierna diera v duši zíva prázdnotou
naozaj nič niet tam viac
a v tmavej noci nový tieň
opája sa stovkou krás
sveta tam za tou čiarou,
čo nikto dvakrát neprekročí
cez ktorú keď raz prejdeš,
navždy ti zatlačia oči
tiene tmavé, neľútostné
a počuť len kriky zlostné
v hĺbke prázdna smrti.



kto povie kedy končí
utrpenie, čo si každý sám nesie
sám, opustený vo svojom vnútri
nesnívajúc viac o nebi
ponáram sa do svojho vlastného,
osobného pekla.
čierna tma je mi ochranou,
pred svetom,životom, smrťou,
láskou, nenávisťou
i sebou samým
kolo života stále sa krúti
nie je čas zastaviť, kráčaš alebo padáš,
nikdy ale nestojíš, ani sa späť neobrátiš



ľudia blízko seba
vzdialení stovky míľ
pozeráš na mňa, ja na teba
zo všetkých síl
niet viac radosti,
nikdy nepoteší už úsvit rána
nepohladí už tvár vánok,
koniec je už všetkému
iba zlo, chaos, ničota
vládnu teraz.príde len horšie.
nikdy viac už nepozdvihne sa
čaša života.

nič nové

nie. naozaj. nič nové. stále som rovnaký.
stále vás štvem tým, že nie som veselý, usmiaty.
že sa neradujem z každodenných malých radostí.
ale ja neviem inak...nie dlho...a fungovať na sekeru ma už nebaví...
dúfať že ten účet za 15 minúť šťastia nepríde je pochabé
vám to možno pomôže dúfať..mne to len zhoršuje situáciu,
lebo mi to necháva nádej...klamnú, zbytočnú nádej.
že bude predsa lepšie
život sa neriadi našimi pravidlami.
nieje fér. ani nebude. a ak aj my budeme..aj tak nám to asi nepomôže
buď to nechceme vidieť a tvárime sa že sa nič nedeje. problem solved.
alebo to naopak máme stále na očiach. a problém vtedy možno vyriešime...
...len ak odriešime seba...
lebo jediná spravodlivá vec na svete je smrť. a síce..niekedy ani ona nie...ale rozhodne je spravodlivejšia ako život...
ľudia na smrť zabúdajú..nieje im príjemná.
niektorí si poplačú. ale ide sa ďalej.
a časom..zabudnú...všetci

každý je svojím spôsobom nahraditeľný...

Kryštof - Srdce

i letos na podzim mi buší,
však o trochu pomaleji než se sluší
můj metronom temporytmů
já tuším,
si pomalu zvykám a slzy polykám...
ty veslaři zaber
a mořem utrmácenou, na skálu najeď mou loďkou
rozkymácenou
a až ztratí se blankyt z mých slaných očí
úplně snadno dopadnu na dno
srdce mé proletí střepem,
srdce mé skončí s tepem,
srdce mé je kůň s handicapem...

Krystof - Srdce


pak vteřinou proteče mých tisíc roků
a i když sprintuji život mi uteče v jediném kroku,
odevzdávám se tmám
trochu to studí
co stát se má, se stane až noc splyne s ránem.
srdce mé proletí střepem,
srdce mé skončí s tepem,
srdce mé je kůň s handicapem

crawling