nábrežie dunaja, 12.marca 2015

komfortná zóna

vždy po nejakej dobe skĺznem do komfortnej zóny.
prakticky to znamená nejaký prijateľný stereotyp, v medziach ktorého si človek občas dopraje úchylky.
ako cesta autom 200km len kvôli pár dňom na festivale.
ako výlet do Viedne na oslavu narodenín.
ako trojmesačná stáž na druhom konci sveta.

a každý úlet ma trochu obohatí.
z každého získam kúsok svojho nového ja.
možno preto ich podnikám tak zriedka - pretože nechcem nahradiť priveľa kúskov novými
puzzle mi vyhovuje v polohe v ktorej je momentálne.

will he bring balance to the Force?

rovnováha nepustí. a to v literatúre, v živote.
za všetko zlé sa platí.
aspoň dúfam.
keď už viery niet, aspoň dúfať treba
ono je to zrejme to isté. ale niekedy to nieje to isté.
niekedy sa dá dúfať ale v skutočnosti neveriť
zbožné prianie sa tomu vraví.

a zároveň sa snaží zostať vychýlený na kladnej strane rovnice, za každú cenu.
alebo sa aspoň zavesiť na znamienko rovnosti a prichytiť sa naň ako kliešť.
nemusí byť dobre, len aby nebolo horšie ako je.
a teraz je fajn.

v čase vrcholnej rebélie (oneskorenej voči puberte vzhľadom na výchovu) bol najlepšou hudbou metal a rock.
je asi príznačné, že momentálne je to klasická hudba a klavírne inštrumentácie.

jasné že nejde preskočiť päť dní, aby potom tie dva trvali večne.
ale stále sa dá o to pokúsiť.

a vôbec, nepíš v trpnom rode, v slovenčine sa to nehodí.
vraj.
povedal mi šéf.
vlastne už nie šéf. už len školiteľ.
časy sa menia, idoly odchádzajú.
kedysi z rodiny, potom z okolia v škole.
nieje dospelosť práve to, že prestaneme hľadať nové idoly?
že zistíme že každý má chyby, a jediné čo môžeme mať je človek ktorý tých chýb má relatívne menej a tomu sa snažíme priblížiť ako to ide?
samozrejme že to nikdy nebude fungovať.
to čomu sa blížim, som ja sám.
za pár rokov.

mal som plán. že si vyviniem citlivo vybrané negatívne vlastnosti, aby som tým vyčerpal budúce zlozvyky a zvolil si tie, ktoré ma nebudú toľko obťažovať.
jasné že to nejde.
k vybraným zlozvykom sa pridružujú nevybrané.
nieje to ako min-max vytváranie postavu v RPG hrách, kde si vyberiem silu na úkor charizmy, lebo to je dôležitejšie z hľadiska boja.



posledných pár rokov bolo plných zmien. a nakoniec sa dostavila Rovnováha.
He might bring balance.
or not.
Uncertain, the future is.
but I sense no fear in myself.

všetko

everything 

looks

and sounds 

better 

in my head 

na pamiatku všetkých fotiek ktoré som chcel urobiť a ktoré som pokazil.

(dočasná?) spokojnosť

niekto sedí na konári a je mu dobre.
ja sa tento týždeň cítim ešte tak nerozhodne,
veľké zmeny zvyknú prinášať nervozitu, ale tieto nejak nie.

je to zvláštne, sedieť v byte pri otvorenom okne
po tých šiestich rokoch. a nepočuť...skoro nič.
je zvláštne bývať v byte, o ktorom som ešte pred mesiacom ani nevedel kde presne je

ale tak nejak cítim že teraz je (skoro) všetko ako má byť
a podvedomie má, ako obyčajne, nejaké námietky, ale tentokrát...
tentokrát sa ho vedomi darí držať na uzde.
skúsenosť je taká, že časom sa niečo pokašle.
ale možno nie. možno si naozaj zlé veci privolávame tým, že si myslíme že nejaké musia prísť.

je to u mňa také zvláštne, ja, čo som bol odjakživa taký nejaký znechutený zo  všetkého a vždy rátal s najhorším...
zrazu niesom znechutený. s najhorším stále rátam, ale to skôr preto, aby som sa naň pripravil, nie aby som sa kvôli tomu zožieral.
ono sa ani nezdá, kam sa človek za tých pár rokov dokáže posunúť, ak má nato vôľu.
dúfam len, že keď sa budem opäť za 5-6 rokov pozerať späť, budem na tom o maličký kúsok lepšie ako teraz.
a to je asi tá zmena.
lebo napriek tomu, že politika je na****, že na škole, kde chcem ostať je to na *****,
stále verím, že mi to vyjde.

tak mi držte palce.

O jabloniach

,,Radka, ženy sú ako jablká na stromoch. Tie najlepšie trónia na vrcholkoch. Muži sa však nechcú za nimi štverať, lebo sa boja, že spadnú a zrania sa. Radšej zbierajú tie popadané na zemi. Niesú až také dobré, ale sú ľahko dostupné. A najvyššie jablká sa začínajú strachovať, že majú nejaké chyby. No v skutočnosti sú úžasné. Len musia byť trpezlivé a vytrvať, kým si po ne príde ten správny muž ... "


[Príbeh muža, Pavel Hirax Baričák]

clockwork world

and yet we try
look up to the sky
begging for a miracle
invoking the god
and praying to the devil
for just (brief) moment of elusive happiness
willing to loose everything
giving up ourselves

and then we find out
what was precious has no more meaning
and everything we wished for
became real.
at cost of loosing
the ability to dream.

možno

a možno preto
chcem zachytiť tú živosť
ten duch
osloviť niekoho,
darovať pocit, sen, spomienku
keď sám cítim
že vnútri doháram
pomaly no neodvratne
entropia nepustí,
každý je prach a na prach sa obráti.

len niekedy ešte skôr, než sa tým prachom stane.
vnútri.